10:30:39
... napríklad sa môže baviť perfektnou hrou, ktorá pochádza až z ďalekej africkej Nigérie a volá sa ZÁVOD LODIČIEK
No a ako sa to vlastne hrá?
Keď sa (náhodou) stane, že Nigérijským deťom vypadne internet a vonku je (opäť čírou náhodou) krásne počasie, majú dve možnosti. Buď si neštastne sadnú pred svoj paneláčik a rozmýšľajú čo zaujímavé asi terz píšu ich fcb friendi do svojho ststusu, ALEBO si vezmú malú nigérijskú mačetku a bežia nájsť najbližší bambus.
Čo ako usilovne som hľadala okolo šutrovky, najbližší bambus tu máme až v Auparku takže prosím schovajte mačetku späť pod posteľ a radšej mame čajznite nejakú metlu.To bude vaša lodička.
Druhý krok je pozháňať dva týmy, ktoré budú ochotné zúčastniť sa na pohľad absurdne vyzerajúcej a bezpečnostne pomerne pochybnej činnosti. Ale fakt, úžasné plus tejto jednoduchej hry je neuveriteľná dávka srandy.
Nájdeme si opustenú cestu/lúku/telocvičňu/záhradu/whatever... (PS čím členitejší terén, tým viac chalenge) a pohádame sa kto bude s kým v tíme. Dohodneme si kde máme cieľ. Závodníci sa rozcvičia a nasadnú do vojho plavidla = nasadnú na metlu chrbtom k cieľu (tak ako veslári pri pretekoch v takých tých dlhých loďkách).
Jediný, kto sedí čelom je kormidelník, ktorý musí natčať loďku (metlu) tak, aby si jeho tím zlomil čo najmenej končatín a samozrejme aby bol v cieli prvý. Tam sa potom ranení ošetria, víťazio dmenia a všetci sa hihňajú ako lečo.
Prakticky ihneď je možné znova sa pohádať kto bude s kým v tíme a celý proces opakujemedovtedy, kým v Ivanke nenaskočí elektrina 
Vrelo odporúčam vyčleniť lenivejšieho jedinca, ktorý môže jednak štartovať pretek, druhak fotograficky zachytávať tento historický event (na takej prestížnej škole ako je Oxford z toho majú udalosť sezóny) a teťak ho môžeme využívať ako náhradníka na striedačke...
Takže kocky do koš
a a rite do prírody! Nabudúce sa pozrieme ako sa bavia decká v Ázii.
 |
|
